Prechádzal som okolo toho domu snáď tisíckrát. Je po ceste na železničnú stanicu, takže naozaj ho míňam často. Nikdy som mu nevenoval viac ako pol pohľadu a kus spomienky. Až minule, suniem sa na stanicu, prechádzam popri tom dome... a z otvoreného okna na prízemí sa ozval smiech.

Drahí bratia a sestry,

ak niečo chýbalo z dedičstva zosnulých HyeNovín, tak to bolo určite naše Slovo na nedeľu, ktorého úlohou bolo šíriť zvesť o tom, že vo svete sa dejú tie najčudnejšie veci a že svet je v podstate škaredý a neľútostný, to len naša krajina sa má najlepšie, nech už je pri moci ten, pre ktorého meníme oslovenie na "vážené súdružky a súdruhovia", alebo tí, pri ktorých pokojne môžeme používať "bratia a sestry".

Hriechy minulosti majú tú škaredú vlastnosť, že nikdy tak celkom v tej minulosti neostanú a robia všetko pre to, aby vás skôr či neskôr dobehli.

To teraz nehovorím o fakte, že ďalšia moja dávna poviedka sa objavila na stránkach Fantázie online. Aj keď tento post je presne o tom. Ale tá poviedka je okrem iného aj o hriechu z poriadne dávnej minulosti, ktorý svojich páchateľov dobehával po tisícročia, až po ten posledný raz, ktorý sledujem v tejto poviedke - Chavvah.

Keďže Austrália je ďaleko, najbližšie sa k vlnám dostanem počúvajúc rádio. A vy môžete tiež, konkrétne v sobotu 31. júla o 10:05 na Rádiu Devín. V rámci projektu Malý školský rok sa z éteru povinie moje rozprávanie o Austrálii - nie žeby som sa postavil za mikrofón, ale zato som napísal normálne že cestopis.

Ak už v domácnosti nemáte žiaden prístroj schopný prijímať rádiové vlny, nezúfajte. Vysielanie Slovenského rozhlasu je dostupné aj cez internet, aj keď iba naživo - v archíve sa relácia Malý školský rok nenachádza.

Príjemné počúvanie!